Richard E. Byrd

Richard E. Byrd
americký námorný dôstojník, priekopník letectva, polárny bádateľ a objaviteľ
Byrd v roku 1928
Rod. meno	Richard Evelyn Byrd, Jr.
Narodenie	25. október 1888 Winchester, Virgínia, USA
Úmrtie	11. marec 1957 (68 rokov) Boston, Massachusetts, USA
Zamestnanie	námorný dôstojník, pilot, polárny bádateľ, oceánograf
Alma mater	Virginia Military Institute University of Virginia United States Naval Academy
Rodičia	Richard Evelyn Byrd, Sr. Esther Bolling Floodová
Súrodenci	Harry F. Byrd
Manželka	Marie Ames Byrdová (od 1915)
Deti	4
Odkazy
Commons	Richard E. Byrd
Geografický portál  Letecký portál  Biografický portál

Richard Evelyn Byrd, Jr. (* 25. október 1888, Winchester, Virgínia, USA – † 11. marec 1957, Boston, Massachusetts) bol americký námorný dôstojník, priekopník letectva, polárny bádateľ a objaviteľ. Lietadlá, v ktorých pôsobil ako navigátor a vedúci expedície, preleteli Atlantický oceán, časť Severného ľadového oceánu a Antarktickej plošiny. Je tiež známy objavom Mount Sidley, najväčšej neaktívnej sopky v Antarktíde.

Let na severný pól

Byrd tvrdil, že 9. mája 1926 spolu s Floydom Bennettom ako prvý dosiahol severný pól lietadlom, a to trojmotorovým Fokkerom F.VIIa/3m pomenovanom Josephine Ford, pričom odštartovali z Ny-Ålesundu pri Kongsfjorde na Špicbergoch. Tým by o tri dni predbehol svojho krajana Lincolna Ellswortha a nórskeho polárnika Roalda Amundsena, ktorí sa k severnému pólu vydali na palube vzducholode Norge pod velením kapitána Umberta Nobileho. Za svoj let boli Byrd a Bennett vyznamenaní Medailou cti (Medal of Honor).

Fokker F.VIIa/3m, v ktorom sa Richard E. Byrd a Floyd Bennett pokúsili v roku 1926 o prvý prelet severného pólu

Byrd v leteckej kombinéze, 20. roky 20. storočia

Už krátko po ich návrate však najmä novinár Odd Arneson spochybnil, že Byrd a Bennett skutočne dosiahli severný pól – podľa neho na to mali príliš málo času. Pochybnosti vyvolalo aj technické preskúmanie lietadla, ktoré vykonal Bernt Balchen. Podľa jeho zistení Byrd v dôsledku navigačnej chyby nikdy nemohol dosiahnuť severný pól.

Floyd Bennett neskôr dokonca vyhlásil: „Byrd and I never got the North Pole“ („Byrd a ja sme severný pól nikdy nedosiahli“). Uviedol, že krátko po štarte si všimli únik oleja z motorov, a preto sa vrátili na Špicbergy. Po istom čase sa únik zastavil. Následne vraj 14 hodín lietali v okolí Špicbergov a až potom sa vrátili do Kongsfjordu, kde bol Amundsen ešte stále zaneprázdnený prípravami na svoj vlastný let.

Transatlantický let

Pri jednom z cvičných letov na prvý prelet Atlantiku bez medzipristátia z USA do Francúzska v rámci súťaže o Orteigovu cenu sa Anthony Fokker, Bennett, Byrd a George O. Noville zrútili pri štarte svojho lietadla Fokker C-2 s menom America. Bennett pri nehode utrpel ťažké zranenia, zatiaľ čo Byrd a Noville boli zranení len ľahko a Fokker vôbec. Bennett na následky tohto úrazu v roku 1928 zomrel.

V roku 1927 uskutočnili Byrd a Noville spolu s Balchenom a Bertom Acostom nonstop prelet Atlantiku z Ameriky do Európy, ktorý trval 48 hodín. Hoci svoj cieľ, Paríž, dosiahli, kvôli nepriaznivému počasiu tam nemohli pristáť. Ich Fokker C-2 America sa vydal späť smerom ku pobrežiu a pre nedostatok paliva vykonal 1. júla 1927 núdzové pristátie na vode pri pobreží Normandie neďaleko Bayeux.

Antarktída

Plagát k dokumentárnemu filmu With Byrd at the South Pole (1930)

Busta Richarda E. Byrda od Felixa de Weldona na stanici McMurdo v Antarktíde

Počas svojej prvej antarktickej expedície (1928 – 1930) sa mu 28./29. novembra 1929 podaril prvý prelet ponad južný pól a jeho oblet. Uskutočnil ho lietadlom Ford 4-AT-B Trimotor, ktoré nieslo meno Floyd Bennett, a na palube boli tiež Bernt Balchen, Harold June a Ashley McKinley. Cestu financovali okrem iných John D. Rockefeller, Edsel Ford, American Geographical Society, National Geographic Society a The New York Times. Novinár Russell Owen z The New York Times bol prvý, kto oznámil úspech tohto letu priamo z Antarktídy.

Následne Byrd viedol ďalšie tri expedície do Antarktídy (v rokoch 1933 – 1935, United States Antarctic Service Expedition v rokoch 1939 – 1941 a operáciu Highjump v rokoch 1946 – 1947), počas ktorých sa podarilo preskúmať a zmapovať takmer celé pobrežie a rozsiahle oblasti vnútrozemia. Byrd pritom objavil Zem Márie Byrdovej – územie pomenované po jeho manželke, rovnako ako aj podmorský vrch Marie Byrd Seamount – ďalej Thurstonov ostrov, pohoria Ford Ranges a Rockefellerovu plošinu.

Jeho posledná expedícia, operácia Highjump (1946 – 1947), bola dovtedy najrozsiahlejšou v dejinách Antarktídy a zároveň najväčším manévrom amerického námorníctva, ktorého sa zúčastnilo 4 000 mužov a 13 vojenských a civilných lodí. Jej cieľom bolo preskúmanie a kartografické zmapovanie častí Antarktídy na vojenské účely, avšak po strate viacerých nasadených lietadiel bola predčasne ukončená.

Smrť

Bezprostredne pred svojou smrťou Byrd ešte viedol prípravy Spojených štátov na nadchádzajúci Medzinárodný geofyzikálny rok. Bol pochovaný na Arlingtonskom národnom cintoríne. V roku 1973 bol v hrobe vedľa neho pochovaný Bernt Balchen.

Ostatné

V roku 1930 bol zvolený za člena American Philosophical Society. Je po ňom pomenovaný jeden kráter na Mesiaci a jeden na Marse. Jeho meno nesie tiež Byrdov ľadovec v Antarktíde. Boli po ňom pomenované aj dve lode amerického námorníctva:

• USS Richard E. Byrd – raketový torpédoborec triedy Charles F. Adams, ktorý je dnes už vyradený zo služby
• USNS Richard E. Byrd – nákladná loď

Jeho prvá antarktická expedícia bola predstavená v dokumentárnom filme With Byrd at the South Pole (1930).

V roku 1932 bol Byrd patrónom III. zimných olympijských hier v Lake Placide.

Dňa 19. marca 1921 bol vo Washingtone, D. C. prijatý do slobodomurárskej lóže Federal Lodge No. 1. Počas svojej druhej antarktickej expedície (1933 – 1935) založil v roku 1935 so 60 účastníkmi, ktorí už boli členmi slobodomurárstva, lóžu Antarctic No. 777.

Aviator Nunatak, skalnatý vrch vyčnievajúci z ľadovca v Antarktíde, bol pomenovaný na počesť pilotov, ktorí sa zúčastnili Byrdovej expedície.

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Richard E. Byrd